Domovská stránka » História

História

Vývoj Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti bol pomerne zložitý,  veľmi  zaujímavý a dlhý!
  • Dňa 28. októbra 1918 bola vyhlásená Česko – Slovenská republika . Už v decembri 1919   na schôdzi v Prahe z iniciatívy chirurga prof. Otakara Kukulu (1867 – 1925) a gynekológa prof. Václava Piľhu (1865– 1922). Chirurgovia a gynekológovia s nadšením prijali myšlienku usporiadať spoločný snem a vydávať časopis, ktorý by sledoval rozvoj vedy a uverejňoval by práce z oboch odborov. Prvé číslo vyšlo v roku 1920 pod názvom Rozhledy v chirurgii a gynekológii. Za gynekológov bol do redakčnej rady zvolený prof. Václav Piťha  a prof. Bohuslav Niederle (1873 – 1963). Dohodli sa, že Spoločnosť bude mať dve sekcie chirurgickú a gynekologickú.
  • Prvý zjazd bol v Prahe v dňoch  2. – 4. apríla 1921 roku. Zjazdu predsedal prof. Kukula. Za LF UK v Bratislave zjazd pozdravil prof. Gustáv Mὒller (1875 – 1949). Za Slovákov prehovoril primár Jozef Uram z Košíc chirurg.  Bol v čestnom predsedníctve zjazdu  za Slovákov.
  • Takmer dve desaťročia žili chirurgovia a gynekológovia v spoločnej formálnej symbióze. Niekedy v harmonickej spolupráci a inokedy zase vo vzťahoch naladených proti sebe. Mnohoročnú snahu po osamostatnení gynekológie hatili chirurgovia okrem profesorov Kostlivého, Petřivalského a Zahradníckeho. Zjazdy sa plánovali každý rok striedavo – Praha – Brno – Bratislava.
  • Od založenia Spoločnosti uverejnili  profesori: Jerie -38, Gruss – 19. Ostrčil – 18, Mὒller – 14, Šeliga – 9, Trapl – 5 vedeckých prác.
  • Prvý zjazd Gynekologicko-pôrodníckej sekcie, ktorá vystupovala ako samostatná bol v roku 1935. Predsedom zjazdu bol prof. Július Petřivalský z Chirurgickej kliniky LF MU v Brne. V krátkom príhovore sa rozlúčil s gynekologickou sekciou. Jak hluboký význam má nynejší kongres znak kultúrní vyspělosti, ukazuje nejen hojná účast odborníkὺ, ale i přitomnost zástupcὺ vysokých státních úradὺ a hostὺ z Juhoslávie. Naše společnost je živým organismem podléha životu a smrti, neni ješte stará a již její budovatelé jsou dávno na onom světě ozáření slávou nesmrtelnosti. Je tomu již dávno co odišli naší skvělí učitelé prof. Maydl (chirurg) Karel Pavlík a také jeji nástupci Piťha a Rubeška. Jejich duch nadále prodléva nad ústavy, v nichž budili v nás lásku jak k chirurgii, také i ke gynekologii a porodnictví. Duch podle každé víry přežíva člověka, ale Shakespeare praví v Hamlletovi, že jest naděje, že památka velkého muže přetrvá jeho život aspon o pὺl roku, kdežto duch doby zaniká s ní s podivuhodnou dochvilnosti.
  • V odpovedi prof. Petřivalskému prof. Josej Jerie (1871 – 1951) vyhlásil: Samostatná  existence gynekologické společnosti je oprávněná.
  • Ustanovujúce valne zhromaždenie Česko – slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti v Prahe bolo  27. novembra 1936.. Predseda profesor Jozef Jerie prehlásil: Dnešní den v historii vývoje naši společnosti je nad jiné památnym, neboť znamená prohlášení naši úplné samostatnosti. Neodvislost a samostatnost je zárukou svobodného rozvoje. Cesta nebyla krátka, ani snadná. Od doby, kdy jsme si začali uvědomovat svoji nesvobodu, uplynulo necelých 7 let.
  • Rozdelenie Spoločnosti a oddelenie gynekologickej Sekcie podporil senior našej sekcie prof. Rubeška (1854 – 1933). Prof. Jirásek (chirurg) řekl: Rešpektujíce vὺli gynekologὺ budeme jejich odchodu přihlížet s přatelskými pocity, ale nejsme přesvědčení o prospešnosti,
  • Roku 1936 začal vychádzať samostatný časopis pre ženských lekárov Československá gynekologie. Členom redakčnej rady bol aj Slovák docent Teodor Schwarz, habilitoval v Prahe u profesora Jerieho. Vtedy už bol  primárom najväčšieho ženského oddelenia v Slovensku v Martine, 120 postelí.
  • Roku 1938 bolo druhé valné zhromaždenie  Čsl. společnosti gynekologické a porodnické, Za predsedu bol zvolený prof. Antonín Ostrčil (1874 – 1941) Za slovenských gynekológov bol členom výboru prof. Michal Šeliga (1881 – 1945) prednosta kliniky z Bratislavy.
  • Roku 1946 bol za predsedu Spoločnosti zvolený prof. Jiří Trapl (1880 – 1965!. I. podpredsedom bol  Slovák  prof. Svetozár Štefánik, prednosta Ženskej kliniky LF  SU v Bratislave.